by Zamyslenie na 6. nedeľu cez rok „C“, Lk 5:17.20-26
Milí priatelia! Určite ste už videli ten známy obrázok kolujúci na internete o dvoch väzňoch, ktorí si odpykávanie svojho trestu krátili maľovaním obrazov. Jedného dňa sa ale dohodli, že dnes jednoducho namaľujú to, či vidia ako prvé, keď pozrú von oknom. Ich záverečné výtvory boli úplne odlišné, pretože jeden nakreslil mrežu a druhý iba tú krásnu prírodu, ktorá bola za mrežou a ktorá na nich po krátkom utrpení v base čaká.
Ježiš nás skrze dnešné blahoslavenstvá chce akoby previesť od pohľadu toho prvého k pohľadu toho druhého; aby sme sa skrze mnohé utrpenia vedeli pozrieť ďalej, a to k nádeji ktorá je za nimi a ktorú Ježiš dnes prisľubuje.
Dnes nás Ježiš svojim slovom posilňuje, aby sme každú bolesť prežívali s vierou, aby sme svoj akýkoľvek hlad, plač, chudobu či prenasledovanie vnímali iba akoby dočasnú „mrežu“, za ktorú nám Ježiš dnešným slovom dal nahliadnuť.
V každom utrpení, ktoré nám prináša možno hlad po šťastí, slzy, chudobu srdca či prenasledovanie rôznymi starosťami si spomeňme na blahoslavenstvá, ktoré budú žiarivým svetlom uprostred akejkoľvek tmy. Veď PÁN aj na inom mieste hovorí: „Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť.“ (Jn 16:20)
Všetko utrpenie prežívajme s naším Pánom a s Jeho utrpením spájajme to naše, pretože iba v ňom sa bude premieňať!
A nech nám vďaka dnešnému úryvku evanjelia naše aktuálne utrpenia a dočasné starosti nikdy nevezmú pohľad viery, ktorý nám dáva nahliadnuť na budúcu blaženosť v nebi. Ako Pán povedal skrze apoštola Pavla: „…, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“ (Rim 8:18) Lebo: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha…“ (1 Kor 2:9-10)
A tak nech naše prežívanie každého utrpenia stojí na veľkonočnej viere prázdneho Kristovho hrobu, ktorý svojím zmŕtvychvstaním premáha všetko utrpenie tohto sveta, za ktorým nás čaká Jeho kráľovstvo plné blaženosti a lásky. (porovnaj aj dnešné druhé čítanie: 1 Kor 15:12-20) Takto sa stávajú blahoslavenstvá prostriedkom k pohľadu nádeje i do ďalších dní, ktoré nám Pán Boh požehnáva.
Jakub 🙂
