by Zamyslenie na 3. adventnú nedeľu v roku „A“ – Mt 11, 2-11
Hľa ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou, on pripraví cestu pred Tebou.
Toto je Ján Krstiteľ. Prorok. Narodený za zvláštnych okolností. Ako prvý zareagoval na Spasiteľa ešte v lone svojej matky. Žijúci v modlitbe, pôste, odriekaní. Odvážny muž, s veľkou vnútornou silou, ktorý nemal problém poukázať na hriech a nebral ohľad na mocenské postavenie toho druhého. Muž, ktorý znášal väzenie pre svoje presvedčenie.
V tejto situácii sa Ján Krstiteľ nebojí opýtať sa Ježiša, či On je ten spasiteľ, ktorého čaká a ktorému pripravuje cestu. Neberie ohľad na ich príbuzenstvo, ani na to, čo by bolo pre neho jednoduchšie, či milšie. Zaujímajú ho jedine Božie plány a pýta sa na nich.
A čo urobí Ježiš?
- Ježiš mu odpovedá na otázky. Vedie ho k tomu, aby pozoroval znamenia, ktoré Ježiša sprevádzali, uvažoval o nich a pochopil. Čo je Božie, vidíme aj my podľa ovocia.
- Ježiš o ňom vydáva svedectvo. Zastáva sa ho. Sám svedčí o ňom pred druhými.
Boh ide vždy s nami. Prekonáva s nami prekážky, dáva nám milosti, ktoré potrebujeme, bdie nad našimi životmi, zľutúva sa nad našimi zlyhaniami. Pripravuje nám cestu. Pripravujeme aj my cestu Jemu? Pýtame sa a čakáme odpovede? Hľadáme to, čo je Jeho vôľa? Robíme veci na Jeho slávu? Je centrom nášho života?
Buďme ako Ján Krstiteľ. Pýtajme sa a hľadajme Božie plány. Nech je On oslávený vo všetkom. V tejto istote môžeme žiť slobodne aj „žalároch“.
