by Zamyslenie na 5. nedeľu v cezročnom období, Mk 1, 29-39
Na začiatok priznanie: dodržiavať program, ktorý si stanovím, sa mi v poslednej dobe skoro vôbec nedarí. Dni počas „home officu“ sú náročné a pracovný, ale aj modlitebný čas, vyžaduje v rovnakom prostredí čoraz viac úsilia. Pritom požiadaviek a potrieb nie je o nič menej ako pred rokom a pol 🙂 . Uvažujem stále viac, že to chce nadprirodzenú milosť, vedieť zotrvať v dobrom. Milosť. Nezaslúžený dar. Žalmista hovorí: „Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru.“ Tak môžem prežívať blaženosť aj v týchto dňoch?
V dnešnom evanjeliu vidíme ukážku „rušného programu“ Božieho syna. Uzdravil mnoho ľudí, prichádzali tí, ktorých trápili rôzne choroby či zlí duchovia. Mali veľa očakávaní. Ježiš je štedrý v dávaní. Podobne ako sv. Pavol dnes hovorí, „lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých…“, aj Ježiš slúži. Nerobí to však preto, aby bol obdivovaný a milovaný ľuďmi. Nehľadá v tom naplnenie. Naopak, Jeho prioritou je čas s Otcom. Je to pevný bod, od ktorého sa odvíja Jeho život. Nachádza si čas na „pustom mieste“, kde môže byť s Otcom a čerpať. Skladá dôveru v Otca, spolieha sa na Jeho pomoc. Rozmýšľam, na čo sa spolieham ja. Tých vecí môže byť veľa. Priazeň ľudí, ich čas a ocenenie, vlastné úsilie, poznatky, skúsenosti. Všetko toto má však svoje limity a po tieto dni to vidím viac ako dobre. Čím viac síl ma stoja situácie, ktoré prežívam, tým viac cítim, že potrebujem MILOSŤ.
Žalm z dnešnej nedele nám pripomína, že Pán „uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany. On pozná počet hviezd a každú volá po mene“. S vďačnosťou môžeme prežívať, že Pán nás pozná, vie čo potrebujeme a je pripravený nás požehnať. Čaká na nás. Bezpodmienečne. Sv. Faustína hovorí: „Vo všetkom, čo robím, sa nespolieham na svoje sily, ale na Božiu milosť. S Božou milosťou môže duša víťazne prejsť aj cez najväčšie ťažkosti.“ Prosme, aby sme sa nenechali odradiť od času s Otcom, spoliehali sa na Neho vo všetkom. Nechajme sa Ním prekvapiť 😉
