by Zamyslenie na 2. pôstnu nedeľu; Mk 9, 2-10
Milí mladí priatelia, v dnešnú 2. pôstnu nedeľu nám liturgia ponúka úryvok z Markovho evanjelia o tom, ako Ježiš berie so sebou troch učeníkov – Petra, Jakuba a Jána, na výlet, na vysoký vrch do samoty, kde sa pre nimi premieňa. Reakcia Petra je zaujímavá: „Rabbi, dobre je nám tu.“ (Mt 9, 5) Evanjelista nám opisuje situáciu tak, že Peter nevedel, čo má povedať, lebo učeníci boli z tejto situácie preľaknutí.
V kontexte dnešného evanjelia by som ti rád položil jednu otázku: „V ktorej oblasti vo svojom živote máš strach opustiť svoju zónu komfortu?“ Možno aj ty v tejto oblasti Ježišovi hovoríš, dobre mi je tu. Ježiš túži po tom, aby si rástol/rástla. Aby si odhodil/odhodila svoj strach a vykročil/vykročila na cestu. Preľaknutým učeníkom zaznel z oblaku hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ (Mk 9, 7)
To isté slovo dnes znie aj nad tebou od Nášho Nebeského Otca. Túžba Otca je, aby sme počúvali jeho Syna. Syna, ktorý najlepšie vie, čo potrebuješ. Syna, ktorý má moc previesť ťa cez každý strach, úzkosť, či chorobu. Syna, ktorý túži po tom, aby si bol/a šťastný/á. V skutočnosti strach je ten, ktorý nám bráni vykročiť mimo našej zóny komfortu. Možno je to strach z toho, čo všetko budeš musieť obetovať, keď sa rozhodneš počúvnuť Ježiša. Aj Peter mal tú istú dilemu, keď sa pýtal Ježiša: Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ (Mt 19, 27) Ježišova odpoveď na Petrov strach je jednoznačná: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.“ (Mt 19, 28-29)
Vari je niečo viac ako život v Božej prítomnosti a sláve? K tomuto životu sme pozvaní už tu a teraz. Život v Božej prítomnosti nezačína až po smrti. Môžeš ho žiť už dnes. Prajem nám všetkým to, aby tento pôstny čas bol časom vystúpenia z našej zóny komfortu na cestu s Pánom, aby to bol čas premeny srdca, ktoré sa bude čoraz viac podobať na to Ježišove.
