by Zamyslenie na 2. nedeľu vo vianočnom období
„Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi…“ (Hebr 1, 1-2) Týmito slovami nás, milí priatelia, Boh voviedol do slávenia vianočných sviatkov a nimi nás bude aj naďalej týmto nádherným liturgickým obdobím sprevádzať aj v nasledujúce dni. Zastavme sa teda na chvíľočku a uvažujme nad skrytým obsahom tohto hlbokého posolstva.
Iste si dáme za pravdu, že žijeme v tzv. „dobe cudzích jazykov“. Dnes teda vo veľkej miere závisí úspech prijatia do mnohých profesií od znalosti cudzieho jazyka, alebo aj viacerých rečí. Avšak najkrajšou z nich vždy pre každého ostáva tá materinská, v ktorej aj napríklad prvýkrát povedal to, hádam najsladšie a najláskavejšie slovo: „MAMA!“
Sv. apoštol Pavol hneď v úvode svojho „Hymnu na lásku“ k tomu povzbudzuje každého z nás veľmi zaujímavým spôsobom, keď píše: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.“ (1 Kor 13, 1) A pri tomto by sme sa mohli zastaviť: Naučiť sa hovoriť rečou lásky!
Boh v celých dejinách spásy hľadal rôzne spôsoby ako sa prihovoriť k srdcu človeka skrze svoje Slovo. Nakoniec však vo svojom Synovi zvolil ten najvyšší či najvznešenejší druh reči, ktorej rozumie každý, a to reč LÁSKY. Vo všetkých postojoch, skutkoch, slovách, a najmä v konečnom diele utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista, môžeme veľmi zreteľne čítať jazyk Božej lásky, skrze ktorú sa chce Boh aj v dnešných časoch dotknúť srdca každého z nás. Ježiš koná i dnes a preto i dnes chce skrze reč lásky osloviť aj mňa, aj teba. Začať môžeme práve pri jasličkách, v ktorých nachádzame malého Ježiška s otvorenou náručou, prívetivým úsmevom a láskyplným pohľadom. Práve v tomto vianočnom období môžeme skrze objatia našich blízkych, darčeky, stretnutia či spev kolied čítať Božiu reč lásky v našom živote. Práve teraz sa aj tejto reči lásky máme všetci od Božieho Syna, Jeho Matky i sv. Jozefa začať učiť. Aj sv. otec František nás pred pár rokmi k tomu povzbudil, keď povedal: „Mať Vianoce znamená konať ako Ježiš, ktorý prišiel pre nás núdznych, a zostúpiť k tomu, kto nás potrebuje. Znamená to konať ako Mária: dôverovať v poddajnosti Bohu, aj bez toho, aby sme chápali, čo urobí. Mať Vianoce znamená konať tak, ako Jozef: vstať, aby sme uskutočnili to, čo chce Boh, aj keď to nie je podľa našich plánov.“ (Z vianočného príhovoru 2018)
Reč lásky je tak najzjednocujúcejší jazyk, ktorému rozumie každý na celom svete; ktorý zjednocuje ľudí všetkých rás, jazykov i plemien a ktorý ako jediný naspäť zjednocuje srdce Boha a srdce človeka. Reč lásky vie napríklad v pohladení, pomoci či objatí prečítať aj človek postihnutý stratou telesného zraku; reč lásky vie aj v obyčajnom úsmeve srdcom započuť i človek so stratou svojho sluchu. Učme sa od Ježiša v najbližšie dni roka tejto reči lásky v našich postojoch, slovách i skutkoch. Kontemplujme denne Ježišov život i skutky z evanjelia a snažme sa celý rok vteliť Jeho život do svojho života, pretože táto reč lásky bude v našom živote najsilnejším zdrojom radosti, svetla i pokoja v nejedných tmavých či búrlivých dňoch nastávajúceho obdobia. A nechajme sa osloviť Bohom, ktorý nás možno i „povedie na púšť, aby sa (len) prihovoril nášmu srdcu“. (porov. Oz 2, 16) Pretože pre kresťana by reč lásky nikdy nemala byť cudzím, ale materinský jazykom!
Ako napísal jeden „Neznámy autor“ na sociálnych sieťach: „Dnes začína 1. strana 365 stranovej knihy tvojho života roku 2022. O jej obsahu rozhodneš iba TY!“ „Pochválený buď Ježiš Kristus“ v každom našom kroku a skutku už začatého roka 2022… až naveky. Amen.
Jakub 🙂
