26. novembra 2020

O „malých“ veciach v nás.

Zamyslenie na 33. nedeľu v cezročnom období (Mt 25, 14-30)

„Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ (Mt 25, 21)

Každý človek má svoj „malý“ vnútorný svet, v ktorom sa ako v zrkadle premieta to, čo nás obklopuje. Kvalita zrkadla sa pozná podľa presnosti obrazu, ktorý ponúka. Čo vidíme okolo seba vo veľkej miere poukazuje na to, čo máme vo svojom srdci, čo v ňom živíme a podporujeme.

Ak by sme podobenstvo z dnešného evanjelia nebrali len ako príbeh o sluhoch, ktorí prejavili obchodníckeho ducha, ale hľadali paralelu s tým, čo sa deje v ľudskom srdci, našli by sme veľa zaujímavého. Každé ráno sa vydávame na cestu daného dňa. Investujeme do svojich vnútorných pohnútok, myšlienok, pocitov. Svojich vnútorných sluhov. Niektorých živíme menej, iných viac. Niektorí sluhovia zúročujú to, čo sme do nich vložili v náš prospech, iní naše úsilie skôr zakopávajú. Niektorí „pomocníci“ prinášajú dobré ovocie, zveľaďujú v nás Boží život. Iné nám na konci každého dňa prinesú skôr seba-obviňovanie, prešľapovanie na mieste, uzavretosť. Môžeme si zvoliť, čomu dáme priestor.

Francúzsky spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry povedal: „Človek vníma len taký svet, ktorý v sebe nosí.“ Dnešný žalm tiež hovorí o vnímaní nášho sveta: Nech ťa žehná Pán zo Siona, aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života“ (Ž 128, 5-6).  Žalmista nám praje, aby sme mali vo svojom vnútri blaženosť a tak ju budeme vidieť tam, kde sme. „Blažený každý, kto sa bojí Pána a kráča po jeho cestách“ (Ž 128, 1). Modlíme sa, aby sme boli verní a múdri aj v spravovaní vlastného srdca, rozlišovali a nechávali priestor s(S)vätému.