21. septembra 2021

Prekvitajúc láskou k Bohu

Zamyslenie na 4. adventnú nedeľu, Lk 1, 26-38

Kvet – symbol krásy, ktorý všetci veľmi dobre poznáme, pretože ním zdobíme náš život. Kvet sa jednoducho stal ozdobou našich príbytkov, osláv i srdečných darov. Bez kvetu by teda bol život akosi fádny. Prečo slová o kvete?

Milí mladí priatelia, v dnešný deň na 4. adventnú nedeľu sme vstúpili do tesnej blízkosti Vianoc, počas ktorých budeme oslavovať príchod Boha na túto zem, ale predovšetkým do našich sŕdc. A práve v túto nedeľu počúvame v evanjeliu o istom „Kvete“, cez ktorý môže opäť zakvitnúť Boží život v každom jednom z nás. Tým kvetom je naša nebeská Matka Panna Mária, pretože sa duchovne stala ozdobou celého ľudstva i neba. Ako?

Na začiatku stála Mária pred pozvaním Boha k spolupráci na jeho diele, kde na jej otázku: „Ako sa to stane?“ archanjel Gabriel odpovedá: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.“ (Lk 1, 35) Na to Mária povedala svoje „FIAT“„Nech sa tak stane.“ Takto sa Panna Mária stala Božím Kvietkom, skrze ktorý na zem opäť vstúpila Vôňa neba a Krása všetkých krás v osobe vteleného Božieho Slova – Ježiša Krista, nášho milovaného Pána, ktorý už ako „Plod života“ v každom z nás obnovuje prvotnú dokonalosť Rajskej záhrady.

Aj k nám Boh prichádza, a to nielen dnes, ale každodenne s týmto spasiteľným pozvaním stať sa Kvetom, v ktorom bude neustále prekvitať Boží život a prinášať tak vôňu lásky a krásu neba. A možno sa pýtaš ako Mária: „Ako sa to stane? Veď ja som…, veď ja nemám…, veď ja…“ A Boh ti ponúka iba jedinú, ale za to 100 percentnú cestu k tomu: „Duch Svätý zostúpi na teba.“ Áno, pretože Duch Svätý pôsobí na srdce človeka ako slnko na kvet – svojím pôsobením (svetlom a teplom lásky) otvára srdce človeka pre vzťah s Bohom. Pretože tak, ako ani kvet by sa bez slnečného pôsobenia neotvoril, ani srdce človeka sa bez pôsobenia Ducha Svätého neotvorí pre poznanie Boha a jeho lásku. A taktiež ako ani kvet, tak ani srdce človeka sa neotvára nasilu, pretože sa zničí. Ak teda chceme, aby sa nám kvet roztvoril, vystavíme ho pôsobeniu slnka. A podobne ak chceme, aby sa naše srdce otvorilo pre poznanie Boha a vzťah s Ním, vystavíme ho pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý v každej úprimnej modlitbe, v prijímaní sviatosti a pri čítaní Božieho slova vrhne svoje svetlo na našu dušu, aby sme spoznali Boha a teplo svojej lásky, aby sme ho milovali. Veď ako slnko dodáva potrebnú energiu rastline k jej fungovaniu, tak i Duch Svätý dodáva silu milovať Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba. Ak by sme dali kvet do tmy, on nerozkvitne, a tým stratí zmysel svojho jestvovania, lebo bol preto stvorený, aby kvitol, a tým prinášal krásu a vôňu. A presne tak i naše srdce, ak ostane vo tme hriechu mimo Boha, mimo pôsobenia Ducha Svätého, neotvorí sa a nerozkvitne pre vzťah s Bohom! Ak sa však vystaví pôsobeniu Božieho Ducha, vnútorne v ňom rozkvitne Božou láskou. Vtedy nadobudne ten pravý zmysel a radosť, pre ktorý bol človek stvorený.

A práve v tom je nám Panna Mária vrcholným vzorom i pomocnicou. Ako povedal pápež František: „Spoluprácou Ducha Svätého a Panny Márie prišlo na svet to najkrajšie – Stelesnená Božia láska a milosrdenstvo v osobe Ježiša Krista.“ I v nás spoluprácou pôsobenia Ducha Svätého s naším každodenným „áno“ modlitbe, sviatostiam a Bohu spôsobí, že my živo spoznáme Krista, ktorý sa takto zrodí v našom srdci. Preto práve v tomto Adventom čase, aj keď sa nám nechce, viac sa vystavujme jeho pôsobeniu, aby naše srdce na Vianoce rozkvitlo vôňou a krásou Božieho života v nás. Nech sa teda časová blízkosť Vianoc stane v tieto dni len obrazom nášho tesného priblíženia sa k Bohu, ktorý aj tieto chladné a tmavé dni prežiari teplom a svetlom svojej lásky. V tomto duchu prežime i nastávajúce Vianoce.

Jakub