26. novembra 2020

Tajomstvo vinice

Zamyslenie na 27. nedeľu v Období cez rok „A“, Mt 21, 33-43

Drahí mladí priatelia! Dnešná liturgia Božieho slova je bohatá na tému vinice a vína. Skúsme si premeniť na drobné dnešné Božie slovo. Pomôckou nám bude kniha emeritného pápeža Benedikta XVI. Ježiš Nazaretský, v ktorej vysvetľuje toto podobenstvo o zlých vinohradníkoch povedanom Ježišom veľkňazom a starším ľudu v predvečer svojho utrpenia a smrti. Izrael je tu znázornený v nájomníkoch vinice, ktorej majiteľ, odcestoval a z ďalekej krajiny sa dožaduje úrody, ktorá mu právom patrí. Majiteľom vinice je Boh. Služobníci, ktorí prichádzajú na pánov príkaz, aby vybrali nájom či podiel z úrody, symbolizujú mnohých izraelských prorokov, ktorých posielal Boh, a ktorí boli často prenasledovaní, potupovaní, zbití ba i zabití len preto, lebo hlásali izraelskému národu Božie slová a vyzývali ich na obrátenie srdca a odvrátenie sa od ich hriechov a prestupovania Božích prikázaní a nariadení. Nakoniec, ako posledný pokus, posiela majiteľ vinice svojho milovaného syna, dediča. Nájomníci, ktorí symbolizujú najmä farizejov, zákonníkov a starších ľudu, syna zavraždia práve preto, že je dedič a tak chcú vinicu prebrať s konečnou platnosťou do svojich vlastných rúk a vlastníctva. Ježiš pokračuje otázkou: „Čo urobí pán vinice s tými vinohradníkmi?“ Hneď aj dáva odpoveď: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu“ (porov. Mt 21, 33-43).

Príbeh sa však nečakane stáva prítomnosťou. Vtedajší Ježišovi poslucháči farizeji, zákonníci a starší ľudu už vedia, že to rozpráva o nich. Tak, ako zle zaobchádzali s prorokmi a zabíjali ich, tak chcú aj oni zabiť Ježiša, lebo im nevyhovuje, poburuje ľud proti ním samým a oni sa boja, žeby stratili moc a vplyv nad celým židovským národom. Neprijmú teda Ježiša, neskôr ho odsúdia a ukrižujú mimo vinice na hore Kalvária – Golgota. V skutočnosti zabijú dediča, ktorého poslal otec na tento svet, aby za nás splatil všetky dlhy za naše hriechy. Veď ako píše evanjelista Ján: „Veď Boh tak miloval svet a ľudí v ňom, že nám dal svojho jednorodeného a milovaného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby sa každý, kto v neho uverí, zachránil a mal večný život“ (porov. Jn).

Čo to však všetko znamená pre nás dnes? Pán Ježiš vždy, keď hovorí v prítomnosti, hovorí aj smerom do budúcnosti. Hovorí aj s nami a o nás. Všetci sme totiž vo vinici Pánovej, ktorú predstavuje svet, ktorý stvoril Boh. Od neho všetko pochádza a k nemu sa aj všetko vracia. „Veď v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“, ako hovorí sv. Pavol v jednom zo svojich listov. Aj nám Boh zveril úlohu byť nájomcami, pracovníkmi v jeho vinici. Dal nám aj zodpovedné poslanie a úlohu, aby sme šírili Božie kráľovstvo konaním dobra, evanjelizáciou, čiže ohlasovaním radostnej zvesti evanjelia, aby sme rozširovali Božiu lásku všetkým ľuďom, s ktorými sa stretneme a prídeme do kontaktu. To je naša základná kresťanská úloha, ba i morálna povinnosť – šíriť dobro, lásku, pokoj a radosť vôkol seba. Boh nám dôveruje a preto ho nesklamme!