3. decembra 2021

Zamyslenie: Prijímať iných ako Teba

V dnešnom evanjeliu učeníci vidia niekoho vyháňať zlých duchov v Ježišovom mene a sú znepokojení. Zdôrazňujú, že nechodí s nimi a že mu v tom bránili. Nepáčilo sa im to. Akoby nevedeli prijať, že aj niekto iný môže robiť takého veci v Ježišovom mene. Možno sa začali cítiť príliš dôležití, veď aj krátko pred touto situáciou sa hádajú, kto z nich je väčší. (Mk 9,34).
Ježiš ich však prekvapuje odpoveďou, aby v tom nikomu nebránili.
Prichádzali k Ježišovi, aby žalovali a on sa zastáva tých druhých. Dokonca ďalej pokračuje a hovorí o tom, aby takýchto ľudí prijímali a dokonca ešte nepohoršovali.
Nie som aj ja niekedy presne ako učeníci? Nepremáha ma často pocit, že ja som niečo viac? Že iba ja môžem Bohu takto slúžiť a niekto iný to nemôže spraviť za mňa? Nepoviem si niekedy, že ja by som to spravil omnoho lepšie? Nedostáva sa do mojej služby egocentrizmus? Nestáva sa niekedy, že to začne byť viac o mne ako o Kristovi?
Možno si pri hlbšom zamyslení sa uvedomím, že to aj takto občas je. No Ježiš ma týmto nechce zhodiť a pokarhať. Chce len poukázať na to, aby som príliš nezávidel, nebol sebecký a pyšný. Chce ma naučiť ako s pokorou prijímať iných a jeho vôľu. A tak ako hovorí o odtínaní toho, čo ma zvádza na hriech, tak môžem aj ja dnes porozmýšľať nad tým, čo zvádza na hriech mňa. Čo by som mal odstrihnúť vo svojom živote. Možno sa hlbšie zamyslieť nad tým, čo ma privádza k pýche, sebectvu, a všetkému, čo môže iných pohoršovať, hľadať všetko, čo ma ťahá od lásky a čo mi bráni prijímať svojich blížnych.
Pane, chcem ťa teraz prosiť, aby si ma naviedol na správnu cestu, aby si mi pomohol premáhať moju pýchu a sebectvo a učil ma prijímať každého, tak ako by si to bol ty sám. Pomôž mi konať tak, aby som iných nepohoršoval, ale práve naopak ešte viac privádzal k tebe. Daj mi otvorené a ochotné srdce. Amen.
Dominika