by Zamyslenie na 4. adventnú nedeľu v roku „A“; Mt 1, 18-24
Drahí mladí priatelia! Možno ste už v živote zažili niekedy podobnú situáciu, keď ste sa na niečo veľmi tešili a nakoniec ste boli z tej udalosti veľmi sklamaní. Ba dokonca ste popri tom zažili aj nemilé prekvapenie. V živote zažívame veľa sklamaní: z udalostí, vecí i samotných ľudí, ba aj od tých najbližších.
A o to také jedno na prvý pohľad nemilé prekvapenie a aj sklamanie ide aj v dnešnom Evanjeliu podľa sv. Matúša. Panna Mária totiž počala Božieho Syna z Ducha Svätého. Stalo sa to medzi tým, keď už bola zasnúbená s Jozefom, ktorý bol povolaním tesár. A tak, keď to Jozef zistil, isto bol veľmi smutný a sklamaný. Máriu mal veľmi rád. V tej židovskej dobe zasnúbenie bolo už prvým stupňom manželstva, teda oni už boli manželia. Ale ešte rok nežili spolu. Až po roku zásnub sa mala vystrojiť veľká židovská svadba, ktorá tradične trvala aj celý týždeň. To, že v tej dobe bola Mária v požehnanom stave, tehotná, sa na prvý pohľad možno aj Jozefovi zdalo ako cudzoložstvo. Takýmto ženám hrozil podľa Mojžišovho zákona trest smrti ukameňovaním. A Jozef to mohol urobiť. Mal na to plné právo. No aj tak nechcel uveriť tomu, žeby ho jeho snúbenica Mária s niekým iným podviedla. No nevedel to prijať a akosi rozumom pochopiť. Preto evanjelista sv. Matúš píše: „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.“ (Mt 1, 19) Ale Boh zasiahol do jeho života a celé to tajomstvo vtelenia mu vysvetlil vo sne cez svojho anjela: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš: lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ (Mt 1, 20-21) Keď sa prebudil, Božieho posla pokorne a poslušne vo veľkej viere, dôvere a odovzdanosti do Božej vôle poslúchol. Máriu prijal za svoju manželku ako mu to prikázal Pánov anjel.
Od sv. Jozefa sa máme možnosť naučiť odhodlane veriť a odvážne dôverovať Bohu v našich životoch. Veriť Bohu a dôverovať mu, i keď niekedy nebudeme chápať, prečo sa toto stalo v našom živote tak a nie inak. Veriť a dôverovať Bohu v ťažkých životných situáciách a okolnostiach, keď budeme postavení pred ťažké životné problémy i rozhodnutia a nebudeme vedieť, ako ďalej. Boh nás vedie na ceste našim životom, len mu musíme viac veriť a dôverovať. On nám pomôže všetko zvládnuť a prekážky prekonať. Vždy sa nájde nejaké riešenie, nijaký problém nie je neriešiteľný. Lebo Boh má úžasný plán s každým jedným z nás. Nemusíme ešte všetkému rozumieť, treba Mu len veriť! Lebo „vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28).
