by Zamyslenie na 7.veľkonočnú nedeľu (Jn 17,20-26)
Milovaní mladí priatelia, evanjelista Ján nám v dnešnú poslednú veľkonočnú nedeľu tohto roku ponúka Ježišovu modlitbu za Jeho učeníkov tesne pred tým ako sa Ježiš vydal na cestu umučenia, smrti, ale aj slávneho zmŕtvychvstania. Ježiš v tejto modlitbe neprosí len za súčasníkov Jeho doby, ale aj za nás. Za Jeho milovaných bratov a milované sestry 21.storočia, teda za teba a za mňa. Ako aktuálna je Ježišova modlitba o jednotu v dnešných turbulentných časoch. Ako svet potrebuje učeníkov jednoty a pokoja.
Dnes sa tebe aj mne kladú na srdce otázky: „Som šíriteľom jednoty a pokoja všade kde vkročím? Som človekom veľkonočnej radosti počas celého života? Hľadám svoje vlastné štastie alebo štastie druhého človeka?“ Odpoveď je na každom jednom z nás. Ježiš však nie je len nejaký zbožný teoretik, ale absolútny praktik vo všetkom, čo vykonal počas svojho pozemského pôsobenia, ale je praktikom aj v dnešnom živote, ale jediné ústa, ktoré má sú tie tvoje a moje, jediné nohy, ktoré má sú tie tvoje a moje, jediné ruky, ktoré má sú tie tvoje a moje a jediné uši, ktoré má sú tie tvoje a moje.
Je len na tebe a na mne, či sa rozhodneme dnes byť ľuďmi jednoty a pokoja. Jednoty, o ktorú Ježiš tak úpenlivo prosí: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.“ (Jn 17, 20)
Milovaní, prajem nám všetkým, aby sme nachádzali pokoj a jednotu pri nohách nášho Majstra – Ježiša Krista. Aby sme boli nositeľmi tohto pokoja a jednoty v radosti z toho, že Ježiš zvíťazil nad smrťou. Nech sme naplnení veľkonočnou radosťou po celý rok a nech túto radosť šírime všade okolo nás.
