by Zamyslenie na 6. veľkonočnú nedeľu „C“, Jn 14, 23-29
Drahí mladí priatelia! Prežívame mesiac máj, ktorý má prívlastok „mesiac lásky“. Jar je v plnom prúde, kvety a stromy kvitnú a kvitne aj láska v srdciach zamilovaných mladých ľudí. No hovorí sa, že „láska kvitne v každom veku“. A je to naozaj tak, lebo láska je tá najväčšia i najkrajšia čnosť a vlastnosť človeka. Len človek môže vedome milovať a byť milovaný. Nič na svete nedokáže prekonať lásku.
Úryvok z Jánovho evanjelia dnešnej 6. veľkonočnej nedele patrí do Ježišovej rozlúčkovej reči. Minulú nedeľu sme počúvali o tom, ako Pán Ježiš Kristus nám pri hostine lásky pri Poslednej večeri zanechal prikázanie lásky: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“ (Jn 13, 34) A dnes Pán Ježiš pokračuje: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Jn 14, 23)
Zamyslíme sa nad tým, čo od nás vyžaduje toto prikázanie. Dá sa láska a milovať niekoho prikázať? Určite nie! No Ježiš nám sám dáva príklad toho, ako máme milovať. On nás miluje tak silne a intenzívne, že sa stal kvôli nám človekom. Až tak nás miloval, že neváhal za nás obetovať svoj vlastný život na kríži. Kto z nás vlastne dokáže milovať tak, ako nás miloval Ježiš? Asi nikto, ale je tu jedno riešenie: ak naplno vpustíme Ježiša do svojho srdca a nášho života, tak potom to bude Ježiš sám, ktorý bude v nás a cez nás milovať tých druhých. Vtedy my sami budeme milovať druhých tak, ako nás miloval Ježiš. Sv. Augustín, biskup v Hippo, raz povedal: „Miluj a rob, čo chceš!“ Keď milujeme, láska k Bohu a blížnemu sa stáva naším životným štýlom a vlastne štýlom evanjelia. Ježiš nás dnes pozýva k čistej, slobodnej, úprimnej a nezištnej láske. S radosťou v srdci pozitívne odpovedzme dnes i tento týždeň na toto jeho pozvanie k láske.
