by „Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou.“ (Lk 9, 29)
Druhá nedeľa v pôste nám predstavuje ďalší pilier pôstu, a to modlitbu. Možno sme už unavení z toho, že z každej strany počúvame o modlitbe, o tom, ako sa musíme modliť. Možno tomu aj rozumieme, že modliť sa je dobré, prospešné, osožné pre náš život, ale aj tak sa k tomu neviem odhodlať.
Pozrime sa, ako sa modlil Ježiš. Inšpirujme sa ním. Vystúpil na vrch, bol tam sám. A modlil sa. V evanjeliu sa nepíše, ako presne sa modlil. Možno to boli naučené modlitby, možno to bola modlitba vlastnými slovami, alebo len ticho zotrval v Otcovej prítomnosti. Nevieme. Dôležité je, že k Bohu pristúpil s túžbou a pokorou.
Tiež sa tam nepíše, koľko minút sa venoval modlitbe a koľkokrát sa pomodlil „Otčenáš“. Od modlitby nás možno odrádza i to, že nie sme spokojní so svojím výkonom. Ale ten nechajme bokom. Boha náš výkon nezaujíma. Jeho priťahuje naše srdce, nech je akékoľvek – milujúce, boľavé, radostné, hľadajúce, vlažné, zmätené, …
Možno nás od modlitby odrádza ešte jedna skutočnosť, a to, že nedostaneme, o čo prosíme. Boh nám chcedať všetko najlepšie. Ale nie všetko, čo chceme my, nám aj osoží. Nech je pre nás ovocím modlitby premena našej tváre a žiarivý biely odev podľa príkladu Ježiša.
Požehnaný pôstny čas!
