21. septembra 2021

Animátori píšu mladým: LÁSKA V MALIČKOSTIACH

Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“ A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“ V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil. (Mk 4, 26-34)

Čaká nás Božie kráľovstvo v nebi alebo ho môžeme zažiť už tu na zemi? Božie kráľovstvo je medzi nami a my sme povolaní šíriť túto radostnú zvesť.

Pri krste sme boli zbavení dedičného hriechu a bolo do nás vložené semienko viery. To semienko v nás postupne rástlo. Deti sú tie najprirodzenejšie bytosti. No pokiaľ ich rodičia nevedú k životu s Kristom, tak ťažko spoznajú Kristovu lásku, ťažko uveria, že sú milovanými Božími deťmi. Môže im o tom hovoriť kto chce čo chce, avšak deti si berú príklad najmä od rodičov. Neskôr však dieťa dospeje. Každý z nás sa určite raz pýtal otázku: „Kto som? Prečo som na tomto svete? Aká je moja úloha?“ Každý z nás túži poznať pravdu o sebe. Ak však nepoznáme Krista, ktorý je sám Pravda, tak nepoznáme skutočne ani seba.  Niekedy sa možno pýtame či vôbec nejaký Kristus existuje, počuli sme o Ňom možno v škole na náboženstve, možno nikde na ulici či kdekoľvek, no necítime Ho. Máme v sebe semienko viery, ktoré však okolitý svet „skosil“. Ľahko sme mohli uveriť klamstvám o nás, ktoré nám podsúva diabol. Myslíme si, že sme bezmocní. Maličkí. Nemožní……. Toto všetko je jedno veľké KLAMSTVO!!! Áno, nie sme dokonalí. Dokonalý je len Boh. Avšak On nás neskutočne miluje a Jeho milosrdenstvo nemá konca. On si vie použiť našu nedokonalosť. Má s nami veľké plány. No nemôže nás do ničoho nútiť. Ide o naše slobodné rozhodnutie. Rozhodnutie povedať mu svoje ÁNO, vpustiť ho do nášho srdca i života. Každý deň bojuje Boh o naše srdce. On sa nás nevzdá. Každý deň sa nám dáva spoznať, no je len na nás či to vidíme alebo nie. Ak však uveríme, že Kristus existuje a dovolíme mu konať v našom živote, tak sa začnú diať veci o ktorých by sme ani nesnívali. Náš Boh je Bohom zázrakov. Dokáže aj nemožné. Ak raz zažijeme dotyk Krista, budeme chcieť stále viac a viac. Zacítime smäd. Smäd po živom prameni, ktorým je sám Kristus. Opäť v sebe prebudíme semienko, ktoré bolo do nás vložené a rástlo hoc sme o tom nevedeli. Keď spoznáme pravdu o sebe, to semienko vyklíči. Bude rásť a rásť. Kristus nás požehnáva. Každú sekundu drží nad nami ochrannú ruku. Je pri nás aj keď ho necítime. Niekedy možno padneme. Je to prirodzené. Tým, že vpustíme Ježiša do nášho života neznamená, že bude vždy všetko dokonalé, no znamená to, že v tom viac nie sme sami. Keď staviame svoj život na pevnom základe, ktorým je Kristus, tak nás nič len tak ľahko „neskosí“. Budeme rásť v Kristovi. V láske k Nemu i k ostatným. Ak niečomu nebudeme rozumieť a budeme na pochybách, stačí prísť za Kristom a poprosiť Ho o to, aby nám pomohol zjaviť pravdu. Ani učeníci nerozumeli niektorým veciam, no Ježiš im to vysvetlil. Aj k nám každý deň prehovára , no bohužiaľ nie vždy ho počujeme. Treba sa stíšiť a upriamiť svoj zrak  k Bohu. On sa necháva nájsť, stačí chcieť.

Viera je v tomto evanjeliu prirovnaná k horčičnému zrnku. To zrnko je maličké. Tak, ako sme aj my maličkí. No Boh aj to najmenšie dokáže premeniť v niečo obrovské. Nebojme sa byť maličkými. Buďme ako deti. Úprimní, láskaví, otvorení…Buďme sami sebou. Nehrajme sa na niečo, čím nie sme. Každý z nás je výnimočný. Všetci sme milované Božie deti. Je to pravda, ktorú nikto nezmení. Tak sa nebojme, len verme. Chyťme Boha za ruku a vykročme na cestu života s Ním. Nechajme vyklíčiť semienko lásky, ktoré nám daroval Boh. Takto budeme môcť zažiť Božie kráľovstvo už tu na zemi (Vanesa, 19)