by Zamyslenie nad evanjeliom 13. nedele v období cez rok; Mk 5, 21-43
Milí priatelia, zamysleli ste sa v poslednej dobe na tým, či máte vo svojom živote niečo, na čom Vám záleží tak, že Vám to nedovolí byť pasívnymi? Študenti pred skúškou venujú svoj čas učeniu a niektorým iné činnosti pripadajú ako strata času. Niekto, kto je zaľúbený, nejde spať bez toho, aby svojmu milovanému nenapísal správu na dobrú noc. „Nedalo mi íst spať a nevyžehliť deťom oblečenie“, môže povedať mama, ktorá pred polnocou pripravovala všetko potrebné na ďalší deň. Láska k niekomu/niečomu nám nedovolí zaspať.
Dnešné evanjelium nám ponúka dve postavy: ženu, ktorá 12 rokov trpela a predstaveného synagógy, ktorému práve umiera dcéra.
Obaja prežívajú ťažkosti a obom na niečom/niekom záleží. Žena už dlho bojuje a môžeme obdivovať jej vytrvalosť. Predstavený synagógy sa v situácii intenzívneho strachu o milovanú dcéru rozhodne pre vieru. Obaja oslovia Ježiša.
Aj my sa môžeme opýtať, ako reagujeme, keď prežívame ťažkosti? Vyhľadáme Ježiša? Upriamime svoje myšlienky a srdce na Neho?
Tak, ako Jairovej dcére, aj nám dnes Ježiš hovorí – „Vstaň“. Chce, aby sme vstúpili do Jeho radosti a boli živým svedectvom o Ňom.
V dnešnom žalme spievame: „Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou;
Pane, buď mi na pomoci.
Môj nárek si obrátil na tanec;
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.“ (Ž 30, 13).
Dovoľme aj dnes Bohu, aby obrátil náš pohľad od starostí k Nemu a od smútku k radosti.
