21. septembra 2021

V obmedzeniach Neobmedzený :)

Zamyslenie na Nedeľu Božieho milosrdenstva – Sk 4,32-35

Milí priatelia! Doba, v ktorej žijeme, prináša mnoho obmedzení do nášho života. A preto by sme mohli túto dobu nazvať „dobou nenaplnených túžob“. Na prvom mieste je v nás nenaplnená túžba po osobnom stretnutí s Kristom v Eucharistii a sviatosti zmierenia. Taktiež v nás ostáva nenaplnená túžba po kontakte s rodinou, blízkymi priateľmi a slobodnom pohybe v spoločnosti.  Musíme si priznať, že pri tomto lockdowne sa zatvorili aj brány obchodov, a tak v mnohých ľuďoch ostáva i nenaplnená túžba po nakupovaní, pri ktorom platí tzv. „logika spravodlivosti sveta“, kde každý dostane toľko, nakoľko má (v peňaženke) – inými slovami, nakoľko si zaslúži.

Pri lektúre bohoslužby slova tejto 2. veľkonočnej nedele sa však v prvom čítaní zo Sk 4, 32-35 stretávame s praktizovaním akejsi inej, vyššej logiky spravodlivosti, a to tzv. „logiky spravodlivosti neba“, ktorou je Milosrdenstvo. A táto spravodlivosť sa riadi princípom nie „každému toľko, koľko si zaslúži“, ale milosrdným princípom lásky, ako nám o tom hovorí aj posledný verš prvého čítania, kde „sa rozdeľuje každému podľa toho, kto ako potrebuje“ (Sk 4,35). Touto logikou spravodlivosti a milosrdenstva sa riadi Boh vo vzťahu k nám a k tejto logike správania vedie mimoriadne v dnešný deň i každého z nás k blížnemu, a tým i ku ktorémukoľvek človeku na zemi.

Táto prax prvokresťanského spoločenstva vychádzala z osobnej skúsenosti prvých kresťanov, kde si bol každý plne vedomý toho, že odpustenie svojich hriechov ako ovocie Veľkej noci, a tým i najväčší prejav Božej lásky dostal každý nie podľa svojich zásluh, ale  podľa svojich potrieb. Lebo Boh odpúšťa hriechy a udeľuje rôzne potrebné milosti každému z nás v princípe lásky, teda nie podľa zásluh, ale podľa potrieb. A táto osobná skúsenosť s Božou láskou tak v ľudskom srdci premieňa túžbu mať na túžbu dať.

Veď už samotné slovo „milosrdenstvo“ je prekladom hebrejského SZ slova „rahamim“, ktorého pôvod je odvodený od hebrejského „rechem“, čo doslovne znamená „materské lono“. Týmto sa Božie milosrdenstvo zjavuje ako Boží intímny cit či vnem na každé prežívanie a potreby nás, jeho detí, ktorý sa pripodobňuje intímnemu spojeniu a vnímaniu matky a dieťaťa v jej lone. Takto teba i mňa Boh vníma so všetkými našimi túžbami, potrebami i prežívaním či akýmkoľvek záchvevom.

A tento najvyšší akt Božej lásky, ktorým je milosrdenstvo, prichádza človeku pripomenúť a zvýrazniť sám Pán Ježiš a skrze zjavenia sv. Faustíne odkazuje ľudstvu tieto slová: „Moje srdce sa raduje z tohto dnešného Sviatku milosrdenstva. (Den. 998) Tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa teda nebojí ku mne priblížiť slabá a hriešna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. (Den. 699) Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu. (Den. 300)

 Boh sa k nám obracia s milosrdenstvom a preto sa my k Nemu obráťme s dôverou. A hoci dnes ostávajú mnohé túžby nenaplnené, tú základnú túžbu chce Boh dnes mimoriadnym spôsobom naplniť, a to túžbu byť nadovšetko milovaným Božím stvorením. A hoci by bolo naše srdce či dnešok poznačené akýmkoľvek obmedzením, BOH sa vo vzťahu k nám zjavuje ako Neobmedzený v milosrdenstve, pretože JEŽIŠ v láske k nám nikdy nebude poznať slovo „lockdown“ (obmedzený či uzatvorený). V prijatí tejto Radosti prežime aj dnešný Sviatok milosrdenstva.

 

Jakub 🙂