by Zamyslenie na 29. nedeľu v Cezročnom období „C“ – Lk 18, 1-8
„Ale nájde Syn človeka vieru na zemi keď príde?“ Lk 18, 8
Vo výpovediach, ale aj v myšlienkach, ktoré ostávajú iba v našej hlave, sa niekedy objavujú otázky:
„Čo ak Boh nebude chcieť vypočuť moju modlitbu?“
„Čo ak chce, aby som sa obetovala a preto nesplní moju prosbu?“
„Naozaj Boh chce, aby som bol šťastný?“
Mnohí z nás každý deň predkladajú Bohu v modlitbe svoje potreby a túžby. A keď sa veci uberajú iným smerom ako by sme chceli, môžeme sa ocitnúť v pasci neistoty, či beznádeje.
„Čo ak….?“
Ježiš, ktorý dobre vie, aké je ľudské srdce, ponúka v dnešnom evanjeliu návod „ako sa treba stále modliť a neochabovať“.
Ukazuje nám dva obrazy, skrze ktoré možno aj my vidíme Boha a seba v situácii, kedy o niečo prosíme: Vdovu, ktorá bola SAMA, v BEZNÁDEJNEJ SITUÁCII, nemala nikoho, kto by ju obránil a musela si vydobyť pomoc; sudcu, ktorý MYSLEL hlavne NA VLASTNÝ PROSPECH, NEVŠÍMAVÝ voči potrebám druhých, vdove pomohol viac zo zištných, ako nezištných dôvodov.
Ani jeden z týchto obrazov však nie je pravdou vo vzťahu BOH-ČLOVEK.
Slovami Ježiša: „A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? HOVORÍM VÁM: ZARAZ ICH OBRÁNI.“
Dovoľ mi otázky:
Veríš, že si Boží vyvolený?
Voláš k Pánovi dňom i nocou?
Máš dosť viery na to, aby si upustil od svojich predstáv a plánov a prijal, že to, čo Ti Pán chce dať, je dobré?
Každý deň náš Boh prichádza, aby nám pomohol, chce byť s nami v tom, čo prežívame. Chce, aby sme verili, že On nie je sebecký a nevšímavý sudca a my nie sme bezmocní a bez pomoci.
VERÍŠ MU?
