26. novembra 2020

Pozvanie k svätosti

Drahí mladí priatelia! Malý chlapec raz vošiel s mamou do starobylej gotickej katedrály. V jednej z okenných sklenených vitráži, cez ktoré prenikal lúč svetla do šera hlavnej lode, bol zobrazený sv. Martin. „To je svätec a volá sa tak isto ako ty,“ ukázala mama na klenot umenia. O pár dní po tejto udalosti z katedrály kňaz na hodine náboženstva položil deťom otázku: „Deti, kto je to svätec?“ Vtedy sa prihlásil práve malý Martin a úprimne odpovedal: „Svätý je človek, cez ktorého svieti svetlo.“

Dnes na slávnosť Všetkých svätých sa zamýšľame sa nad svätosťou a dokonalosťou nášho života. V duchu úvodného príbehu o malom Martinovi a sv. Martinovi na sklenenej vitráži v gotickej katedrále svätec je človek, cez ktorého svieti svetlo Božej lásky a milosti do prítmia a šera tohto sveta. Sv. Matka Tereza z indickej Kalkaty raz povedala: „Keď chceme žiť naplno, musíme byť svätými. (…) Svätosť však spočíva v tom, že robíme s úsmevom to, čo od nás Pán Boh chce. Niekedy je ale ťažko sa usmievať.“ pápež Ján Pavol I. pokračuje o svätosti týmito slovami: Boh nechce, aby sme boli jednoducho iba dobrí; chce, aby sme boli celkom a celkom svätí. Ale chce, aby sme tú svätosť dosiahli nie robením mimoriadnych vecí, ale skôr obyčajnou, riadnou činnosťou. Mimoriadny musí byť iba spôsob, akým to robíme. Môžeme byť svätí aj na ulici, v úrade, v dielni; ide o to, aby sme si svedomito plnili povinnosti z lásky k Bohu a radostne, aby sa každodenná práca stala nie „dennou tragédiou“, ale skôr ,denným úsmevom´.“

Svätci boli ľudia, ktorí kedysi, dávno i nedávno, žili tu na zemi medzi nami. Žili taký istý život, aký žijeme my. Ale svojim životom, svojimi dobrými skutkami, láskou, obetavosťou, pokorou a predovšetkým svätosťou života si zaslúžili nebo a neustálu prítomnosť Boha v nebeskom kráľovstve. Nestali sa svätými kvôli tomu, že by boli bez hriechu, že nemali nejaké slabosti, chyby, nedostatky a slabosti. Práve naopak. Napriek svojej veľkej hriešnosti, ktorú si plne, úprimne a pokorne uvedomovali, dokázali vždy nanovo a nanovo aj vďaka Božej pomoci a milosti vstať zo svojich hriechov, pádov a slabostí. Postavili sa, otriasli zo seba prach hriechu a kráčali ďalej na ceste za Pánom Ježišom vždy s väčšou túžbou po dokonalosti a svätosti života. Veľkí boli práve v tomto a sú pre nás obrovským príkladom i vzorom. Vidíme, že svätosť je čosi normálne. Snažiť sa vyhýbať zlu a hriechu a konať dobro a drobné skutky s veľkou láskou. Prijmime Ježišovo pozvanie k svätosti: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý môj nebeský Otec!“