by V rozhovore s kamarátkou: „Tak ako boli ste na stretnutí s pápežom?“ „Nie, nedalo sa… ale sledovali sme to doma. Krásny zážitok. Nevadí, pôjdeme niekedy do Ríma. Teraz máme iné privilégiá a dary… !“
Nad slovami „privilégiá a dary“ som ešte nejaký čas uvažovala. Aké privilégiá a dary mám vo svojom živote ja? Spomenula som si na film „Krajina tieňov“, o živote C.S. Lewisa. Je tam myšlienka, že mnoho ľudí žije akoby v tieni, z ktorého sleduje miesta, kde svieti slnko. Tieň, v ktorom žijú, im nevyhovuje. Pozerajú na to, čo nemajú a túžia po tom. Šťastie vidia „niekde tam“.
Vidím svoj život ako privilégium a dar? Apoštol Jakub dnes v prvom čítaní hovorí: „Žiadostiví ste a nemáte.“ A keď Ježiš dnes berie do náručia dieťa a hovorí: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma,“ pripomína nám, že dieťa je symbolom života, takého, aký je (Mk 9, 37).
Prosme Pána, nech nás naučí milovať dary, ktoré nám dáva. Prosme si múdrosť. „Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.“ (Jak 3, 17.-18)
