by Keď Ježiš videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“ Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. (Mk 6,34-44)
V dnešnom evanjeliu počujeme o Ježišovej dobrote, láske k bratovi a sestre, o jeho zázraku, učení, nedostatku jedla pre veľký zástup. Ukazuje nám, že sa nemáme báť pomáhať druhým a byť k nim láskavý. Je veľa ľudí, ktorí stratili prácu, prišli o bývanie, nedokážu živiť rodinu, hladujú a žijú na ulici, či v krízových centrách. Často takýchto ľudí prehliadame. Pritom stačí tak málo, aby sme im pomohli. Koľkokrát plytváme jedlom, vyhadzujeme nepotrebné veci, ktoré by sme im mohli odniesť. Našťastie máme medzi sebou množstvo ľudí, ktorí sa o takýchto ľudí starajú, pomáhajú im znova sa začleniť do spoločnosti a začať nový život, ale aj mnohých iných, ktorí im pomáhajú materiálne a finančne. Vďaka Ti Bože za týchto ľudí.
