by Zamyslenie na 5. veľkonočnú nedeľu; Jn 15, 1-8
Sebadôvera. Jedno zo slovíčok, ktoré sú v súčasnosti lákavými heslami rôznych kurzov rozvoja osobnosti. Dá sa na ňu pozrieť ako na pocit istoty, vďaka ktorému ráno vyjdeme z domu s predstavou, že sa tento deň skončí dobre. Môžeme ju však chápať aj ako zameranie na svoje schopnosti, ktoré už nikoho viac nepotrebujú a sledujú iba vlastný cieľ.
Ježiš dnes hovorí niečo, čo oponuje tejto dôvere v self: „Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ (Jn 15, 4) Prinášať ovocie môžeme iba v úzkom vzťahu s Ním. Znamená to, že Ježiš nechce, aby sme mali radi seba samých, či videli svoje dobré vlastnosti? Čo znamená prinášať ovocie? Zdenek Matejček, psychológ, ktorý sa venoval deťom v ústavnej starostlivosti a ich pestúnskym rodinám, popisuje príbeh dieťaťa, ktoré prišlo do novej rodiny. Vystriedalo ich už veľa a jeho dôvera v to, že niekomu na ňom záleží, bola slabá. V tejto novej rodine nastala chvíľa protestu. Dievčinka sa rozhodla, že nebude jesť. Nikto ju nevedel prehovoriť. Pestúnska matka zvolila zaujímavý spôsob riešenia. Povedala: „Dobre teda, ak nechceš jesť, nebudem ani ja. Budeme v tom spolu.“ Malé dievčatko videlo, že „mama“ to myslí vážne. Vydržali spolu takto asi 2 dni. Čo sa však stalo? Vytvorilo sa puto. Dievča prijalo, že niekto ju má rád. Jej srdce sa otvorilo. Pestúnska matka urobila niečo, čo bolo náročné, ale prinieslo to ovocie. Ovocie v ľudskom srdci. A možno nielen v srdci malého dievčatka 😉
Prinášať ovocie znamená milovať láskou, ktorá premieňa. Tou, ktorá je nadprirodzená. Tou, ktorej ľudskými silami nie sme schopní. Ježiš nás dnes pozýva, aby sme ju nehľadali v sebe, ale v Ňom. Hoci tvoriť vzťahy – hlavne tie blízke – nie je jednoduché, nie sme na to sami. „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15, 5)
