Zamyslenie na 24. nedeľu v Cezročnom období Mk 8, 27-35
Milovaní mladí priatelia, dnes nám liturgia ponúka text z Markovho evanjelia o tom, ako Ježiš kladie svojím učeníkom dve otázky – za koho Ho pokladajú ľudia a za koho Ho pokladajú Jeho učeníci. V texte evanjelia vidíme, že ľudia považujú Ježiša za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, a iní za jedného z prorokov. Môžeme vidieť, že reprezentant učeníkov – Peter, v Ježišovi spozná Mesiáša, prekvapivé však je, keď sa Peter dozvie od Ježiša, aká je podstata Jeho mesiášstva – utrpenie, umučenie, zabitie, ale aj zmŕtvychvstanie. Na toto Ježišove posolstvo reaguje Peter dohováraním Ježišovi. Môžeme vidieť, že ten istý Peter, ktorý spozná v Ježišovi Mesiáša, je následne Ježišom pokarhaný: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“(Mk 8, 33)
Aké sú tvoje predstavy o Ježišovi? Dovolíš Ježišovi, aby robil v tvojom živote to, čo chce On? Alebo sa Mu snažíš pretlačiť tie tvoje predstavy o živote? Si ochotný/á ísť za Ježišom alebo najradšej by si išiel pred Ním? Ktorá oblasť v tvojom živote je tá, ktorá ešte nepatrí úplne Ježišovi?
Ježiš tak ako učeníkom aj dnes nám adresuje slová o tom, ako ho máme nasledovať: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8, 34-35)
Ježiš nás volá na cestu dobrodružstva s Ním, na cestu dávania sa pre našich bratov a sestry, na cestu, ktorá bude podobná tej Jeho, na cestu, ktorá nekončí smrťou, ale zmŕtvychvstaním. Pozýva nás, aby sme každý deň nanovo zomierali sebe, svojmu sebectvu, pýche, netrpezlivosti, či tvrdohlavosti. Pozýva nás k tomu, aby sme aj my lámali svoj život pre druhých, tak ako to urobil On. My dnes už vieme, že Ježiš za nás zomrel a vstal z mŕtvych, ale naozaj aj veríme tomu, že Ježiš je živý uprostred nás?
V dnešnú nedeľu nám všetkým prajem to, aby sme sa zahľadeli na Ježiša a mohli načerpať z Jeho posolstva radosti a nádeje. Aby Jeho rany uzdravili naše predstavy o živote, a aby sme sa zo dňa na deň viac podobali na Nášho Pána, ktorý je tou najväčšou Láskou. Láskou, ktorá sa dáva a v dávaní prináša plnosť života.