26. novembra 2020

Animátori píšu mladým: Ako bolo za dní… Ako je za dní „mňa“?

 

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. Spomeňte si na Lotovu ženu. Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.“ Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.“ (Lk 17, 26 – 37)

Či už za dní Noema, či dní Lota, alebo kohokoľvek, vždy ľudia jedia, pijú, kupujú, predávajú, ženia sa a vydávajú. Nerobia nič zlé. Všetko toto patrí do života. Prečo potom prišla potopa, síra z neba a všetkých zahubila? Čo zahubilo týchto ľudí, keď robili to, čo všetci ľudia vo všetkých pokoleniach?

Keď sa pozrieme spätne na tieto udalosti, tak vidíme ľud, no mien je tu spomenutých pár. Noe a Lot. V čom boli iní od ostatných ľudí? Istotne tiež jedli, pili, ženili sa, kupovali… No čím boli výnimoční? O ľude sa v Starom zákone týchto udalostí hovorí ako o ľude skazenom. Našli sa tu však spravodliví, Noe a Lot, tí, ktorí sa nevzdialili od Boha. Tí, ktorí nedovolili, aby ich pohltil svet. V tomto sa líšili od ostatných. Boh ostal na prvom mieste v ich živote. A to sa aj snažili ukázať ľuďom okolo seba. Snažili sa aj ich priviesť k Bohu, ale tento ľud nebol ochotný robiť pokánie a vrátiť sa k Bohu, a to mu prinieslo záhubu.

A čo ja? Ako je to za „mojich dní“? Ja aj ostatní ľudia, všetci, robíme to isté, čo mnohí pred nami. Je tu, ale otázka? Nepohltil ma náhodou svet až príliš? Nepohltil ma hriech až príliš? Je skutočne Boh na prvom mieste v mojom živote? Mám sa aj ja báť záhuby, ak Boh prestal byť na prvom mieste v mojom živote? Určite nie! Pán Ježiš ma nechce strašiť záhubou. On ma pred ňou naopak chce „vystríhať“. Hovorí mi o týchto udalostiach, aby som sa obrátil k nemu. Aby som sa vrátil do vzťahu s ním. Aby som spoznal nanovo jeho lásku. Nechce, aby som bol ako ľudia za dní Noema, ako Sodomčania, ale, aby som bol ako Noe, Lot, ako človek, ktorý nezanechal svojho Boha kvôli svetu. Aby som sa ako oni snažil ľuďom ukázať Božiu lásku.

Toto evanjelium nie je vystrašením, ale krásnym povzbudením k tomu, že skutočne môžem žiť jedine s Bohom. Hovorí mi o tom, že ak budem žiť len pre tento svet, neprinesie mi to večný život. Ale s Bohom v mojom živote ho môžem získať. Ježiš sa ma dnes pýta, či si to uvedomujem. Pozýva ma stratiť svoj „svetský“ život  pre neho. A dokonca s krásnym prísľubom, že ak tento život stratím, získam ešte krajší.

„Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho.“

Som ochotný mať Boha na prvom mieste? Som ochotný už dnes postupne „strácať“ svoj život pre Ježiša? Nie strácať doslova, ale obetovať ho Bohu a blížnym, strácať svoj egoizmus a svoju pohodlnosť dávaním lásky blížnym?

PS: „Pre seba si nás stvoril a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“ (sv. Augustín)