24. mája 2022

Navráť radosť Otcovi i sebe

Zamyslenie na 4. pôstnu nedeľu cez rok „C“, Lk 15:1-3.11-32

Milí priatelia! V tomto neľahkom období dnes, na 4. pôstnu nedeľu počúvame v evanjeliu slová plné nádeje, radosti a života. Áno, dnešné Ježišovo podobenstvo o márnotratnom synovi by sme mohli považovať za ústredné Zjavenie Božieho milosrdenstva a bezhraničnej lásky Otca v Novom zákone. Dnes teda upriamme svoj pohľad na túto skutočnosť Božej dobroty, ktorá vo vzťahu ku každému z nás nepozná hraníc. Sám Kristus povedal sv. Faustíne: „Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa s dôverou neprivinie k môjmu milosrdenstvu.“ A tak sa po piatkovom zasvätení ľudstva Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie dnes obraciame k Božiemu milosrdenstvu ako jedinému zdroju Lásky i Pokoja.

Pri čítaní dnešného úryvku z Lukášovho evanjelia (Lk 15:1-3.11-32) by sme si mohli položiť otázky: „Kde je v tomto príbehu matka? Lebo sa tu nespomína. Azda ich opustila? Zomrela? Jej prítomnosť by pri takejto udalosti úplne absentovala?“

Pri hľadaní odpovede musíme mať na zreteli, že Ježiš týmto podobenstvom (ako aj inými) Zjavuje Boha, teda nadprirodzenú Božiu rovinu, ktorá sa môže vymykať našej, ľudskej logike uvažovania. Otec, ktorý je dnes opísaný v podobenstve v sebe ukrýva črty otca i matky. Veľmi výrazne to vnímať v pasáži synovho návratu, kde v židovskej logike urobí otec akoby úkon matky a prejaví tým obrovský cit, nehu a priazeň lásky k ubolenému dieťaťu. Tento akt nepochopiteľného milosrdenstva hlboko vnímame pri návrate syna, lebo, ako čítame: „ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.“ (Lk 15:20) Mohli by sme teda povedať, že podľa tohto Zjavenia dnešného podobenstva holandský maliar Rembrandt namaľoval obraz objímajúceho otca s jednou mužskou a jednou ženskou rukou. Áno, takto Ježiš Zjavuje Boha, v ktorom nachádzame láskavú starostlivosť otca, ale zároveň veľmi citlivú nežnosť matky. Oba tieto aspekty spolu nazývame Božie milosrdenstvo, ktoré chce Boh mocne prejaviť nám, jeho milovaných deťom pri návrate do jeho náručia. Toto potrebuje práve v tomto pôstnom čase zažiť každý hriešnik, teda ja i ty, aby sme pôst pochopili ako čas radosti z návratu k Bohu. V tomto duchu nás v piatok povzbudil aj Sv. Otec František slovami: „Pán je s tebou. Brat, sestra, dnes môžeš počuť tieto slová adresované tebe, každému z nás; môžeš ich prijať za svoje vždy, keď pristupuješ k Božiemu odpusteniu, pretože tam ti Pán hovorí: „Ja som s tebou“. Príliš často si myslíme, že spoveď je o tom, že ideme k Bohu so sklonenou hlavou. Ale nie sme to v prvom rade my, kto sa vracia k Pánovi; je to on, kto nás prichádza navštíviť, aby nás naplnil svojou milosťou, aby nás potešil svojou radosťou. Vyspovedať sa znamená dať Otcovi radosť z toho, že nás opäť pozdvihne. (Rím, 25.3.2022) K tomu sme pozvaní i my dnes i v nasledujúce dni. Vráťme sa k Otcovi s dôverou a radosťou! Pretože takýmto návratom k Bohu v dôvernom prijatí jeho milosrdenstva sa vráti radosť do Božieho i nášho srdca. 🙂

Jakub