by Zamyslenie na 2. veľkonočnú nedeľu Božieho milosrdenstva, Jn 20, 19-31
Drahí priatelia, dnes, viac ako inokedy, sa mnohé oči upierajú na obraz Božieho milosrdenstva. Ježišove oči na nás pozerajú s láskou, rovnakou ako na kríži. Kristus – Kráľ milosrdenstva.
Kráča smerom k nám a žehná nás. Pred deviatimi dňami, na Veľký piatok, sme si pripomínali ako zomrel za nás na kríži. Dnes kráča smerom k nám. Počas týždňa sme v evanjeliách počuli, ako sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní zjavuje tým, ktorí ho milovali. Dá sa spoznať Márii Magdaléne, prichádza k apoštolom, pridáva sa k nim na ceste do Emauz. Vychádza v ústrety. Je opakom ľudského prístupu, podľa ktorého by po tom, ako vykonal hrdinský čin obety života, chcel zožať slávu, ovácie, poklony, počúvať vďaky a byť (aspoň chvíľu) pasívny. Kto urobil, čo mal, chce si oddýchnuť a čaká, že aj tí druhí niečo pre neho urobia. Ježiš tento prístup neprevzal. Naopak, Jeho láska nie je unavená.
Jeho nohy sú bosé. Vyjadruje tak úctu, jemnocit voči ľudskému srdcu. Boh povedal na hore Horeb Mojžišovi: „Zobuj si z nôh obuv, miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.“ (Ex 3, 5) Ježiš rešpektuje posvätnosť ľudského srdca. Srdce je miesto stretnutia s Bohom. Je to posvätná pôda. Kniha prísloví hovorí: „Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho vychádzajú žriedla života.“ (Prís 4, 23) Ježišove nohy sú bosé. Prichádza v tichu, prichádza pokorne sa uchádzajúc o našu priazeň.
Z Jeho srdca vychádzajú lúče. Biely a červený. Voda, ktorá obmýva naše hriechy, a Krv, ktorá znamená život duší. Sú ako strecha, pod ktorú sa môžeme ukryť. Znamenajú istotu Jeho lásky. V Piesni piesní je napísané: „Láska je mocná ako smrť, a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie. Jej páľa – to ohňa plápoly, jej plamene, to Jahveho žiar.“ (Pies 8, 6). Ježišovo srdce žiari láskou k nám. Jeho Láska je silnejšia ako smrť.
V ľudskom živote je veľa strachov. Jeden z prvých je strach zo straty lásky. Bojíme sa, že prestaneme byť milovaní. Je to strach opodstatnený, lebo aj najväčšia ľudská láska je limitovaná. Ježiš však prichádza do našej tmy. Stavia sa medzi nás a svet, medzi nás a pokušenia, utrpenie, bolesť a smrť. Vstupuje do nich ako ten, ktorého Láska nikdy neskončí. Vstupuje ako zdroj života, odpustenia, milosrdenstva. Hovorí: „Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti.“ (Denníček 327). On sám je prameňom milosrdenstva. Ježišu, dôverujem Ti.
