by Zamyslenie na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa v roku A – Mt 2, 13-15. 19-23
„Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“
„Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“
Svätý Jozef to nemal ľahké. Pred týždňom sme čítali o tom, že jeho snúbenica otehotnela a vie, že nie s ním. V stredu sme počúvali o podmienkach, v akých sa narodil Ježiš. Pre Jozefa, milujúceho a zodpovedného manžela, opäť nič príjemné. Žiadny milujúci muž by nebol nadšený z maštale. A tak prichádzajú otázky. To nemohol Boh pre svojho Syna vybrať lepšie miesto? Nemohol to lepšie zariadiť?
Prešlo pár dní a ….. a je to tu zas. Teraz prichádzajú príkazy: „Vstaň, vezmi, ujdi, zostaň“. Po nejakom čase prichádza príkaz: „Vstaň, vezmi a choď“. Avšak nie domov do Judei, ale do Galilei.
Z pohľadu Jozefa zvláštne počatie, nedôstojné narodenie, neustále utekanie a nakoniec usadenie sa nie doma, ale v nejakom Nazarete. Kde je Boh? Veď ide o jeho Syna. Veď ide o Spasiteľa. Veď…. Kde je Boh? Ako toto môže dopustiť? A čo ja? Čo moje plány a sny?
Cítiš tie otázky? Poznáš ich? Stretol/-la si sa s nimi? Koľko krát sa my podobne pýtame Boha? A to ide „len“ o nás alebo našich známych, alebo …
Niekedy Božej logike nerozumieme. Niekedy máme pocit, že náš život, viera a Boh je len o príkazoch (desatoro, cirkevné prikázania, prikázania rodičov, ….). Ale On vie, prečo sa niektoré veci dejú. On vie, čo nám hrozí. On vie, ako nás ochrániť. On vie, čo má pre nás pripravené. A niekedy k niečomu krásnemu musíme prejsť aj tŕnistou cestou. Svätý Jozef však Bohu dôveroval. Isto nebol nadšený z toľkých rozkazov a presúvania sa do neznámych krajov. Ale dôveroval a išiel. Dokážeme to aj my?
Prichádza nový kalendárny rok. Sme ochotní vstúpiť do Božích výziev alebo radšej ostaneme v našej komfortnej zóne, v našom pohodlí? Nebojme sa vykročiť v novom roku do neznáma, kam nás pozýva náš nebeský Otec.
