26. novembra 2020

Láska učí láske

Zamyslenie na 30. nedeľu v Období cez rok „A“, Ex 22, 21-26

Milí mladí priatelia! „Láska učí láske“. Týmito 3 slovami by sme hneď v úvode mohli zhrnúť hlavnú myšlienku tejto 30. nedele. Našu pozornosť by som teda dnes chcel zamerať na biblický text 1. čítania, kde PÁN osobne prikazuje vyvolenému národu najvyšší akt lásky, ktorým je milosrdenstvo. Toto Božie nariadenie stojí akoby na pozadí pripomienky „…veď aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine.“ (Ex 22, 21) Touto pripomienkou Boh zaiste nechce pripomenúť Izraelitom len ich „núdzový stav“ v Egypte, ale chce v ich srdciach udržiavať živú spomienku na JEHO milosrdenstvo prejavené voči nim v čase ich egyptského zajatia a útlaku.

V tomto úryvku 1. čítania sú teda uvedené Božie nariadenia ochraňujúce ľudí zo sociálne slabých vrstiev, ktorí boli na rozdiel od otrokov stále slobodní, avšak ich ekonomická či spoločenská situácia ich donútila byť úplne závislými od bohatších alebo sociálne vyššie postavených skupín. V tomto duchu sa má stať táto pripomienka osobnej skúsenosti hmotného či duchovného súženia Izraelitov v Egypte kľúčovou na ich neprestajné preukazovanie lásky voči rôznym formám chudobných. Takto Izraeliti vyslobodení z Egypta a túžiaci po osobnom zväzku a spoločenstve s PÁNOM tak vedeli, že k tomu musia prispôsobiť aj svoj vlastný život, a to i v spoločensko-sociálnej oblasti. Lebo MILOSRDENSTVO bolo vždy kľúčovým atribútom, cez ktorý mohol každý osobne spoznávať Boha. A teraz už má byť aj kľúčovým znakom osobného vzťahu s Bohom. V tomto celom kontexte je ešte potrebné uviesť, že etymológia hebrejských výrazov slova „milosrdenstvo“ nie je chápaná iba v súvislosti s odpúšťaním hriechov, ale s celkovo neustálou a nezištnou otcovskou starostlivosťou, a zároveň až s tzv. materinským pudom či citom Boha, ktorý intímne vníma každý jeden záchvev, prežívanie, plač, volanie či potrebu svojich detí.

My pri tom dobre vieme, že toto biblické posolstvo nepatrí iba do histórie, ale do prítomnosti každého z nás, keďže je to Božie slovo – vždy živé a účinné. V osobnej rovine to zn., že každý z nás už neraz prežil nejaký ten svoj „Egypt“, z ktorého ho Boh už neraz vyslobodil alebo práve vyslobodzuje alebo chce vyslobodiť. J Pod týmto Egyptom môžeme rozumieť náš hriech, slabosť, neľahkú situáciu a skúšku alebo hmotné, telesné či duchovné súženie, s ktorým(i) keď sme predstúpili pred Boha, tak sa k nám vždy zachoval ako milosrdný a starostlivý OTEC. A teda tak, ako Boh konal kedysi voči Izraelitom, koná aj dnes voči nám. Sme preto pozvaní denne uvažovať nad konkrétnymi prejavmi Božieho milosrdenstva v našom živote a prijať tak dnešný príkaz lásky vo forme milosrdenstva voči našim blížnym, ktorým buďme v prípade potreby pripravení obetovať svoj čas, schopnosti, povzbudenie, trpezlivosť, priateľstvo alebo akúkoľvek hmotnú či duchovnú pomoc. Takto nás Láska (BOH) učí láske (milosrdenstvu), kde i my ako ON, máme byť k sebe milosrdní, teda odpúšťajúci, trpezliví, v láske nezištní, a najmä empatickí, teda doslova citliví na problémy, ťažkosti či potreby „okoložijúcich“. A hoci sa aj terajšia situácia v spoločnosti skôr podobá akoby novodobému „zajatiu v Egypte“, nech naša skúsenosť s Božím milosrdenstvom spolu s postojmi vzájomnej lásky prinášajú už teraz do našich životov skôr prežívanie „Zasnúbenej zeme“. Požehnanú nedeľu.