by Zamyslenie na 4. pôstnu nedeľu v roku „A“, Jn 9, 1-41
Drahí mladí priatelia! Ak si zatvoríme oči a zotrváme chvíľu so zatvorenými očami, nič nevidíme. Žiadne svetlo. No keď oči otvoríme, znova vidíme svetlo i svet okolo nás. Človek chce jednoducho vidieť. Dnešné Božie slovo nám predkladá tému tmy a svetla. Slepoty a videnia. V druhom čítaní z Listu sv. apoštola Pavla Efezanom počúvame slová: „Bratia, kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.“ (Ef 5,8-9) Aj v dnešnom texte 9. kapitoly z Evanjelia podľa Jána sme počujeme o udalosti, kedy Pán Ježiš uzdravuje slepca, ktorý bol slepý od narodenia.
On, ako i iní vtedajší mrzáci, vzbudzovali ľútosť u nábožných Židov. Preto ho rodičia posielali, aby žobral v blízkosti Jeruzalemského chrámu a jeho svätyne. Pán Ježiš ho tiež zbadal a dal mu ten najväčší a najvzácnejší dar: zázračne mu vrátil zrak. Keď ho zbadali susedia a známi, ktorí ho dobre poznali, od údivu a prekvapenia onemeli. Boli totižto zvyknutí na to, že je mrzák. Pamätali si, že od dieťaťa chodil neistým krokom hmatajúc pritom prstami múry domov alebo palicou dlažbu ulíc, aby si nepoplietol cestu, alebo nespadol do nejakej jamy. Teraz zrazu vidia, že ide istým krokom ako všetci vidiaci ľudia. Nemohli to pochopiť! Niektorí dokonca hovoria, že to nie je ten istý žobrák, ale ktosi, kto mu je podobný. No bol to on, znovu vidiaci slepec!
Aj my často berieme svoj telesný zrak tak samozrejme. Niekedy ho dokonca zneužívame na pozeranie nepekných vecí v televízií či internete a tým vlastne vďaka nemu páchame hriechy. Vtedy, aj keď navonok vidíme, vnútorne sme slepí. Ježiš Kristus, náš jediný Spasiteľ a Vykupiteľ aj dnes chce otvoriť a uzdraviť oči nášho srdca, aby náš vnútorný duchovný zrak bol čistý a bez hriechu. Dovoľme mu to! Príbeh o uzdravenom slepcovi nás zároveň pozýva, aby sme sa vedeli tešiť zo šťastia a radosti tých druhých, a neboli nežičliví a neprajní tak ako farizeji. Aj toto zvláštne pôstne obdobie poznačené šírením sa epidémie koronavírusu nás k tomu neustále nabáda. Aby sme pôstom, modlitbou i almužnou odstraňovali zo svojho srdca i života bahno hriechov a vyčistili ten prameň živej vody, ktorý nám bol daný pri krste. Odmenou za to nám isto bude večný život. Veď na to žijeme a na to sme na svete, aby sme raz získali večný život v nebi.
