by Zamyslenie na 32. nedeľu v Cezročnom období „C“ – Lk 20, 27-38
„A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ Lk 20, 38
V týchto dňoch sme sa možno o čosi viac zamýšľali nad smrťou, nad životom po smrti, nad večnosťou. Spomínali sme si na našich blízkych, na duše v očistci, ale i na tých, ktorí už žijú v Božej sláve a láske.
Nad smrťou a životom po nej sa zamýšľali aj saduceji v dnešnom evanjeliu. Trápila ich otázka, ako to bude po smrti: „Nuž, ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení?“ Ja sa zamýšľam nad tým, či táto ich otázka bola úprimná alebo ňou len chceli Ježiša pokúšať. Neviem. Dôležitejšie pre mňa je, že Ježiš má aj v tejto dileme odpoveď. Hovorí, že večný život sa s týmto pozemským nedá porovnať. Aj sv. Pavol v liste Korinťanom hovorí: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
Možno aj tvoju myseľ trápi malé či veľké množstvo otázok. Možno sa zamýšľaš nad vlastnou smrťou a trápi ťa otázka: „Čo potom?“ Niekedy ma pri tejto otázke sužuje strach. Ale zamýšľajme sa nad láskou. Milujem Boha? Milujem blížneho? Milujem seba samého?
Nad všetko majme lásku a usilujme sa ju žiť. Potom v nás už strach nebude mať miesto! Lebo ak budeme naplnení láskou, on bude naším Bohom. Pretože „On nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“
