by Zamyslenie na 28. nedeľu v Cezročnom období „C“ – Lk 17, 11-19
Ježiš opäť nezaháľa a kráča. Znova a znova prichádza k tým, ktorých treba potešiť, uzdraviť, posilniť, napomenúť, naviesť na správnu cestu. V dnešnom evanjeliu vychádza v ústrety desiatim malomocným – tým, ktorých vylúčili spomedzi seba, tým, ktorých nikto pri sebe nechcel, tým, ktorí v očiach druhých boli prekliati. No oni sa neodvážili prísť až k Ježišovi, iba zastali a zďaleka všetci hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
Ak sa s ním chceli stretnúť, museli pre to niečo urobiť. Vstať a ísť, vykročiť, odhodlať sa. Avšak neodvážili sa vstúpiť do jeho tesnej blízkosti. Prečo je to tak? Mám s tým problém aj ja? Bojím sa prísť k Ježišovi? Čo spôsobuje môj strach? Odpoveď musí nájsť v sebe s pomocou Ducha Svätého každý sám.
Ježiš sa na nich len pozrel a akoby ich od seba odohnal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ Možno aj mne niekedy adresuje tvrdé slová, ktoré nechcem počuť, ktoré sa mi len ťažko prijímajú. Možno tie slová ma odradia natoľko, že si voči Ježišovi zatvrdím srdce a neprídem sa mu poďakovať, ako tých deväť očistených. A možno práve naopak. Jeho slová ma nakopnú a privedú naspäť, ako toho Samaritána.
Skús si v tomto týždni častejšie nájsť k Ježišovi cestu. Nezostaň iba niekde v diaľke, ale príď a počúvaj, čo ti Ježiš chce povedať – aj keď to možno budú tvrdé slová. Pokús sa prekonať svoj strach. Práve tie doviedli toho jedného naspäť do života, naspäť k Ježišovi. A nezabudni vzdať Bohu slávu – možno aj prostredníctvom modlitby posvätného ruženca.
