Zamyslenie na 1. adventnú nedeľu v roku „A“ – Mt 24, 37-44
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá. Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ (Mt 24, 37-44)
V dnešnú nedeľu sme na začiatku adventného obdobia, obdobia očakávania narodenia nášho Majstra, Učiteľa, Priateľa. Evanjelium nám ponúka Ježišovu reč, ktorú adresuje svojim učeníkom, teda aj nám, pokiaľ sme, respektíve túžime byť Jeho učeníkmi. Ježiš nás upozorňuje na to, že tak ako ľudia za dní Noema, pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď vošiel Noe do korába, tak to bude aj pri príchode Syna človeka. Otázka znie, kto je tým Synom človeka? Biblia pod pojmom Syn človeka rozumie samotného Ježiša Krista. Ježiš nám hovorí, že máme bdieť. Čo si pod tým máme predstaviť? Znamená to, že nemáme spať? Určite Ježiš od nás nežiada niečo, čo je proti základným ľudským potrebám a teda spánku. Ježiš od nás chce, aby sme boli pozorní voči potrebám druhých ľudí okolo nás, aby sme boli vždy pripravení a ochotní pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Bdieť znamená dávať pozor, nenechať uspať svoje svedomie falošnými pravdami, vedieť sa rozhodovať v súlade s evanjeliom lásky. Znamená to žiť evanjelium už tu a teraz, nie až vtedy, keď raz budeme starí a budeme mať viac času, pretože nevieme, kedy príde náš Pán. Ježiš nás učí žiť evanjelium prítomnosti, nie budúcnosti, ani minulosti. Ježiš túži, aby si žil plnohodnotný život už tu a teraz. Život, ktorý je plný lásky, pochopenia, porozumenia a v neposlednom rade aj odpustenia. Dobrou správou je to, že Ježiš Kristus svojich učeníkov nenecháva samých a ostáva s nimi po všetky dni. Je len na nás, či prijmeme ponuku evanjelia, či sa nechápe viesť tým, ktorý je Cestou, Pravdou a Životom – Ježišom Kristom. Prajem nám všetkým požehnaný adventný čas plný prekvapení z toho, že On je Emanuel – Boh s nami, že On je Boh, ktorý sa stará.