by Zamyslenie na 29. nedeľu v Cezročnom období, cyklus „B“; Mk 10, 35-45
Drahí mladí priatelia! Evanjelium dnešnej 29. nedele Obdobia cez rok nám ponúka situáciu, keď sa dvaja apoštoli, bratia Jakub a Ján, tak trochu či okato tlačili dopredu a chceli byť takou pravou i ľavou rukou Pána Ježiša v Božom kráľovstve. Mysleli len na seba a možno svoje výhody a výsady. Nemysleli na ostatných spolubratov apoštolov. Preto sa na nich ostatní apoštoli právom namrzeli. Pán Ježiš im však dal značnú lekciu pokory, keď povedal: „Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vašim služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10, 43-45)
Dnes máme možnosť zamyslieť sa nad témou pokory. Je to vlastne postoj človeka, keď sa berieme a prijímame v našom živote takí, akí sme v skutočnosti. Pokora je vlastne pravda o sebe samom. Nesnažíme sa zo seba robiť niečo, čím nie sme a možno ani nikdy nebudeme. Byť pokorným človekom znamená byť sám sebou, prijať sa so svojimi dobrými vlastnosťami, ktoré máme ďalej rozvíjať, rozširovať a tešiť sa z nich, a na druhej strane si uvedomovať aj svoje vlastné chyby, nedostatky a slabosti, byť s nimi trpezliví a snažiť sa ich postupne v našom živote odstraňovať.
Ježišove slová o pokore si zobral k srdcu aj apoštol sv. Peter, keď sám učil a vo svojom Prvom liste nám napísal: „Všetci sa zaodejte pokorou jedni voči druhým, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pred mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v správny čas.“ (1 Pt 5, 5-6) Prajem nám všetkým, aby sme sa čo najviac snažili denne pestovať túto vzácnu a drahú čnosť pokory, aby skrze ňu v našich srdciach vždy rástla láska k Bohu i našim blížnym.
