7. augusta 2022

Miesto, po ktorom túžim

Zamyslenie na 3. adventnú nedeľu, Jn 1, 6-8.19-28

„Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.“

Jeden príbeh hovorí o bohatom mužovi, ktorý pri prechádzke našiel pri ceste sedieť chudobného chlapca. Uľútilo sa mu ho a dostal nápad, ako ho potešiť. „Chlapče, mám pre teba ponuku. Vyber si miesto, ktoré by si chcel navštíviť. Môže to byť kdekoľvek na svete. Cestu ti zaplatím.“ Chlapec bol chvíľu ticho a potom povedal: „Ďakujem, pane, ste láskavý. Myslím si však, že taký majetok, ktorý by stačil, nemáte.“ Bohatý muž bol neodbytný: „Nemusíš sa báť, prezraď, kde by si chcel ísť?“  Chlapec sa pozrel na boháča a vyjadril svoju túžbu: „Najviac na svete by som chcel byť v SRDCI TOHO, KTO MA NAOZAJ MILUJE.“

Drahí priatelia, v dnešnom evanjeliu počúvame, ako Ján poukazuje na Ježiša, vydáva o Ňom svedectvo. Hovorí: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“ Ježiš je centrom dejín, aj dejín každého ľudského života. Bez Neho nezmôžeme nič. Má byť pre nás Tým najdôležitejším. Prosme, aby naša cesta k Nemu bola priama, nie pokrivená, váhajúca. Prosme o odvahu „vyrovnať chodníky“ svojho srdca, „vyrovnať chodníky“ do Jeho srdca. Vtedy budeme môcť o Ňom vydávať svedectvo, svedčiť o Láske a Radosti. Požehnaný advent.