by Zamyslenie na 23.nedeľu v Období cez rok „A“; Mt 18, 15 – 20
Drahí chlapci a dievčatá! Ak sme boli malí, isto si spomenieme na múdre rodičovské napomenutia. Na láskavé, no niekedy aj prísne napomenutia našich matiek a otcov, ktorí nás vždy pred niečím zlým varovali a upozorňovali, aby sme si dali pozor. Napríklad: „Nedávaj ruky na horúci sporák či na horúcu žehličku, lebo sa upečieš! Nedávaj klinec do zásuvky, lebo ťa kopne elektrika! Nevešaj sa po tom zábradlí, lebo spadneš!“ Aj keď už sme vyrástli, tie rady a napomenutia pokračovali a pokračujú aj teraz. Napríklad: „Nechoď rýchlo autom, aby sa ti nič nestalo! Neponáhľaj sa toľko!“
Aj Božie Slovo dnešnej liturgie pozastavuje našu myseľ i srdce pri evanjeliovom príkaze Pána Ježiša o bratskom napomínaní. Najprv sa prorok Ezechiel v prvom čítaní dovoláva po osobnej zodpovednosti k napomenutiu. Apoštol Pavol v Liste Rimanom zase pripomína, že táto zodpovednosť k napomínaniu má svoje korene v láske k blížnemu. A nakoniec aj Pán Ježiš nám v dnešnom úryvku z Evanjelia podľa Matúša hovorí o bratskom napomenutí a o tom, ako máme riešiť problémy a spory medzi nami navzájom i v našom kresťanskom spoločenstve: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami.“ (Mt 18, 15)
Musíme si priznať, že niekedy my sami nevieme a ani nechceme napomínať. Buď zaujmeme ľahostajný postoj alebo sme ticho, lebo sa jednoducho bojíme ozvať, aby sme si toho dotyčného neznepriatelili. Aj my vo svojom živote často zakúšame situácie, keď nám iní svojím správaním a skutkami ubližujú. A práve vtedy, keď nám niekto ukrivdí alebo ublíži, často robíme práve opak toho, čo nám Pán Ježiš radí. Odvraciame sa od toho človeka s nenávisťou alebo odporom, túžime sa mu pomstiť alebo toho dotyčného človeka ohovárame. Naproti tomu by sme mali ísť najprv za týmto človekom, aj keď je to akokoľvek ťažké. Máme sa s ním v pokoji pozhovárať, láskavo ho napomenúť a odpustiť mu tak často, ako je to potrebné. To nám poskytne oveľa lepšiu príležitosť obnoviť náš vzájomný vzťah. Máme sa riadiť zásadou sv. Augustína: „Nenávidieť hriech, ale milovať hriešnika!“ Milovať ho i napriek všetkému, čo nám urobil. Tomu nás dnes chce naučiť Pán Ježiš.
Dnes si teda chceme uvedomiť, že aj my sami máme napomínať niekoho, ak nerobí správne, no máme sa aj nechať napomenúť, ak my sami sme vybočili z tej správnej cesty. Najlepšie vie napomínať ten, kto si je sám vedomý svojich vlastných chýb, ktoré má každý jeden z nás, priznáva si ich, prijíma upozornenia a napomínania na svoju vlastnú adresu a vie aj prosiť o odpustenie. Len láska má právo napomínať, lebo len láska vie aj odpúšťať. Snažme sa preto aj my vo svojom živote o väčšiu lásku k hriešnikovi, k tomu, kto nám ublížil. Učme sa mať rád aj tých, ktorí nám ublížili. Napomínajme ich s trpezlivosťou a láskou. Lebo ako hovorí sv. Pavol v dnešnom Liste Rimanom, „kto miluje blížneho, vyplnil zákon a naplnením zákona je láska“ (porov. Rim 13, 8-10)
