29. júna 2022

TÚŽBA PO BOHU

Zamyslenie na 5. pôstnu nedeľu „B“, Jn 12, 20-33

Drahí mladí priatelia! Každý človek nosí vo svojom srdci nejaké túžby, sny či želania. Zamilovaný chlapec túži po dievčati a naopak. Mladí ľudia túžia raz vlastniť nový a krásny dom, mať auto, založiť si rodinu. Manželia túžia po deťoch. No tou najhlbšou túžbou človeka je túžba po láske, šťastí a predovšetkým po čomsi nadprirodzenom, teda po Pánu Bohu.

V dnešnom úryvku z Jánovho evanjelia vidíme Grékov, ktorí prichádzajú za apoštolom Filipom a hovoria mu o svojej najväčšej túžbe: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ (Jn 12, 21) A Filip to hovorí apoštolovi Ondrejovi a tak spoločne idú za Pánom Ježišom a vybavia im „audienciu“ u samotného Ježiša. Prichádzajú k nemu a plní sa im tá najlepšia a najkrajšia životná túžba: vidieť a stretnúť Ježiša, v ktorom môžu spoznať Mesiáša a Božieho Syna. A Pán Ježiš im hneď dáva to najkrajšie, no i najťažšie kresťanské posolstvo, keď hovorí o zmysle svojho života i každého jedného jeho učeníka: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.“ (Jn 12, 24-25) Učeníci i Gréci vedeli, že ak zrno padne na suchú zem alebo skalu, nič z neho nevyrastie. Naopak, keď padne do vlhkej a úrodnej zeme, najprv odumrie, ale potom sa stáva pokrmom a základom pre mnohé nové rastliny a klasy. Desiatky, niekedy i stovky zŕn získavajú život z jeho smrti. Ako obraz tohto podobenstva súvisí so smrťou Pána Ježiša, apoštoli to dobre pochopili až po jeho zmŕtvychvstaní. Pochopili, že vďaka smrti Pána Ježiša a jeho slávnemu zmŕtvychvstaniu všetci znova získali možnosť znovu žiť večne v Božom kráľovstve.

Drahí chlapci a dievčatá! Pán Ježiš nám dal ten správny návod na pravý a krásny, i keď náročný kresťanský život. On nás učí, že obeta, sebadarovanie a služba sú vlastnosti a čnosti, ktoré máme denne pestovať v našom živote. Oni majú zdobiť náš každodenný kresťanský život. Lebo v tom spočíva pravý zmysel kresťanstva. Pápež Benedikt XVI. kedysi povedal veľmi krásnu myšlienku: „Iba ak niečo obetujeme, dostaneme to, čo sme si ničím nezaslúžili.“