29. marca 2024

V jednote je sila

Zamyslenie na 7. veľkonočnú nedeľu v roku „B“; Jn 17, 11-19

Drahí mladí priatelia! Ktosi raz povedal známu myšlienku: „V jednote je sila.“ Ak sú ľudia v niečom zjednotení, tak sú silní a vykonajú veľké diela, ktoré majú úspech. Ak sú nejednotní, ak sa nechápu, nerešpektujú a nerozumejú si, nič spoločné v živote nedokážu urobiť.

Čo je to vlastne tá jednota? Nuž, tento príkaz, aby sme boli v našom živote jednotní, nám dal sám Boží Syn, Ježiš Kristus. Vo svojej veľkňazskej modlitbe pri poslednej večeri sa modlil k svojmu a nášmu nebeskému Otcovi. Počuli sme to práve v dnešnom úryvku z Evanjelia podľa sv. Jána: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.“ (Jn 17, 11)

Jednota je vlastne spojenie všetkých častí do jedného celku. V Bohu je teda tá dokonalá jednota. Jednota troch Božských osôb – Otca, Syna i Ducha Svätého. Tieto tri Božské osoby vždy konajú jednotne. Na počiatku stvorenia sveta a človeka, keď Boh stvoril človeka ako muža a ženu na svoj obraz a podobu, bol človek s Bohom zjednotený. Avšak ktosi už tam v raji bol nejednotný, bol proti Bohu. Bol to diabol, ktorý svojou pýchou a neposlušnosťou voči Bohu narušil tú prapôvodnú jednotu všetkých stvorení s Bohom. Diabol, po gr. diabolos znamená rozdelený, rozdeľovateľ, či ten, ktorý rozdeľuje. A tak tento diabol v podobe hada v rajskej záhrade Eden naviedol prvých ľudí na prvý hriech a tým sa narušila aj tá pôvodná vzájomná jednota lásky medzi Bohom a človekom, a vôbec medzi ľuďmi navzájom. Lebo kde je hriech, tam je automaticky rozdelenie a nejednota.

A tak ľudstvo celé tisícročia žilo v tejto oddelenosti od Boha, v tejto nejednote, až kým nenastal ten milostivý a požehnaný čas. Čas, keď sa Boh zmiloval, keď poslal na svet svojho milovaného a jediného Syna, Ježiša Krista, prisľúbeného Mesiáša zo židovského Izraelského národa. Ježiš Kristus, pravý Boží Syn, prišiel nastoliť či opraviť tú narušenú jednotu lásky medzi Bohom a človekom a medzi ľuďmi navzájom. Snažme sa aj dnes zamyslieť nad tým, či sme ľudia, ktorí spájajú alebo rozdeľujú. Povzbudení Kristovým príkladom i jeho výzvou na jednotu budujme preto vždy jednotu s Bohom i druhými, aby sme raz boli zjednotení s Ním vo večnosti.