24. mája 2022

SRDCOVÉ SLOVÁ

Zamyslenie na 8. nedeľu v Cezročnom období „C“

Drahí mladí priatelia! Čo by sme asi robili, keby existoval taký röntgenový prístroj na svete, ktorým by sme sa pozreli na druhého človeka a videli by sme i vedeli by sme, čo si o nás myslí vo svojej mysli a čo nosí vo svojom srdci? Chvála Bohu, že taký prístroj neexistuje. Ale aj tak na základe vonkajšieho správania a hlavne jeho slov i skutkov môžeme, aj keď čiastočne, spoznať charakter a srdce človeka. No pravý charakter a srdce človeka spoznáme až vtedy, keď sme s nejakým človekom dlhšie a vidíme ho podobne a opakovane rozprávať a konať v rôznych životných situáciách.

V prvom čítaní z Knihy Sirachovho syna sme počuli, že „ovocie ukáže, ako ošetrovali strom, a tak aj slovo človeka (ukáže), ako myslí v srdci. Nechváľ nikoho, dokiaľ neprehovoril, lebo (reč) je skúška pre ľudí“ (Sir 27, 7-8). Práve slovo, ktoré človek povie, zjavuje to, čo človek ukrýva vo svojom srdci, vo svojom vnútornom svete. Pán Ježiš potom v dnešnom úryvku z Lukášovho evanjelia hovorí, že „dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa“ (Lk 6, 45).

Slovo, ktoré človek povie jeden druhému, môže byť dobré alebo zlé. To dobré môže budovať medziľudské vzťahy, alebo to zlé ich rúcať. Dobré slovo človeka má moc uzdravovať, potešiť a povzbudiť, zlé slovo naopak ničiť, zarmútiť a zahanbiť. Každý z nás si musíme dnes spytovať svedomie a pýtať sa samých seba, aké slová rozsievam okolo seba? Dobré či zlé? Som dobrý strom, ktorý prináša dobré duchovné ovocie, alebo som neraz zlý strom, ktorý prináša zlé ovocie? Lebo ako hovorí Pán Ježiš, „každý strom možno poznať po ovocí“ (Lk 6, 44). Niekedy môžeme nabrať tendenciu falošnosti a pokrytectva farizejov a zákonníkov z evanjelií, keď „videli smietku v oku svojich bratov a vo svojich vlastných očiach brvno nevideli“ (porov. Lk 6, 41). To znamená, že zbytočnými slovami bezbreho kritizovali tých druhých, ich chyby a nedostatky, ale vo svojom vlastnom živote veľké hriechy nevideli a prehliadali. Boli ako tí „slepí vodcovia, ktorí vedú slepých. Obaja padnú do jamy“ (porov. Lk 6, 39). Ten, kto je naozaj dobrý a svätý vo svojom srdci, prináša dobré ovocie svätosti, lásky a pokoja. Iba taký človek, čistý a úprimný vo svojom svedomí, pokorný pred Bohom, sebou a druhými, môže s láskou opravovať druhých a napomínať s láskou život druhých v spoločnosti. To je ten „spravodlivý, ktorý zakvitne ako palma,“ (Ž 92, 13) o ktorom sa spievalo v dnešnom žalme. Lebo ako povedala sv. matka Terézia z Kalkaty: Ak ľudí len súdiš, nemáš čas ich milovať. Naopak, pekné slová a slová povzbudenia môžeš povedať krátko a jednoducho, ale ich ozvena v srdci toho druhého človeka bude skutočne nekonečná.